Aké sú zmeny od 1.7. 2018 v poskytovaní úverov klientom?

12.07.2018 09:02

Postupne sa zníži podiel úverov, ktoré by klientov v porovnaní s ich príjmom neprimerane zadlžili. Ide o úvery, pri ktorých celkový dlh (vrátane nového úveru) prevyšuje 8-násobok čistého ročného príjmu žiadateľov o úver (tzv. debt to income, DTI).

* Dodatočné podmienky: úvery na bývanie poskytované klientom do 35 rokov s príjmom neprevyšujúcim 1,3-násobok priemernej mzdy a DTI pri týchto úveroch neprevyšuje hodnotu 9.

Osemnásobok čistého ročného príjmu nepredstavuje absolútny úverový strop. Stále bude možnosť poskytnúť istú časť úverov presahujúcich túto hodnotu, podobne ako pri LTV. Tento podiel sa bude len postupne znižovať.

Od 1. júla 2018 bude môcť túto hodnotu presahovať až 20% nových úverov. Je to prakticky rovnaká úroveň, akú banky poskytujú aj v súčasnosti. Od 1. júla sa teda neočakáva v podstate žiaden dopad.

Tento podiel sa bude postupne znižovať. Konečná hodnota tohto podielu sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania upravila na 10 %. V  porovnaní s pôvodným návrhom ide o menej prísny limit, keďže podľa pôvodného návrhu sa mal podiel úverov, pri ktorých sa prekračuje osemnásobok ročného príjmu, znížiť až na 5 %.

Dodatočných 5 % úverov prekračujúcich limit môže byť poskytnutých mladým klientom do 35 rokov s príjmom neprevyšujúcim 1,3-násobku priemeru, DTI zároveň nesmie presiahnuť 9.  Zároveň sa o jeden štvrťrok predĺžilo prechodné obdobie.

Príklad výpočtu:

Pri stanovení maximálnej výšky úveru vzhľadom k ročnému príjmu sa vychádza zo súčtu príjmov všetkých spoludlžníkov. Ak napríklad o úver na bývanie žiadajú dvaja žiadatelia s priemerným príjmom, ktorý bol na konci roka 2017 na úrovni 1041 €, čistý príjem každého z nich je cca 791 € a teda spoločný čistý príjem je 1582 €.

Maximálna výška úveru bude 8-násobok ich spoločného čistého príjmu, teda 8 × 12 × 1582 = 151 872 €. Je však potrebné opätovne upozorniť, že časť úverov môže prekračovať aj takýmto spôsobom vypočítaný strop.

Podobný typ opatrenia bol prijatý aj v iných krajinách. Samotná úroveň 8-násobku ročného príjmu je však z hľadiska medzinárodného porovnania ešte stále pomerne mierna.

V Nórsku nesmie zadlženosť klienta k  jeho ročnému čistému príjmu presiahnuť hodnotu medzi 6 až 7, v  závislosti od typu rodiny. Nórsko zároveň povoľuje výnimku z dodržiavania tohto limitu na úrovni 10 % nových úverov.

Podobné limity sú stanovené aj v Spojenom kráľovstve a v Írsku, a to na úrovni zodpovedajúce približne 4,5 až 5-násobku čistého ročného príjmu.

 Čo sa započítava do celkovej zadlženosti klienta?

Do celkovej zadlženosti vstupujú všetky úvery klienta (vrátane novoposkytovaného úveru). Započítavajú sa aj kreditné karty a povolené prečerpania na bežných účtoch. Vyčerpaná časť sa započítava v plnej výške, z nevyčerpanej časti úverového rámca len 20 %, nie plná suma.

 Ako sa zmenia limity pre pomer úveru k hodnote nehnuteľnosti (loan to value, LTV)?

V súčasnosti môžu úvery, ktoré presahujú 80 % hodnoty založenej nehnuteľnosti, tvoriť najviac 40 % nových úverov. Od 1. júla 2018 sa tento podiel mierne zníži na 35 %.

Neskôr sa tento podiel bude ďalej postupne znižovať na 20%. V rámci medzirezortného pripomienkového konania sa o jeden štvrťrok predĺžilo prechodné obdobie, plná implementácia sa posunula z 1. apríla 2019 na 1. júl 2019.

Okrem toho sa od 1. júla 2018 zruší možnosť poskytovať úvery nad 90 % hodnoty nehnuteľnosti (vrátane úverov vo výške 100 % nehnuteľnosti). V súčasnosti však tvoria tieto úvery len 6 %, nejde teda o výraznú zmenu.

Snahou NBS je priblížiť úroveň nastavených limitov na úrovne, ktoré sú bežné v iných porovnateľných krajinách. Napríklad ČNB odporúča, aby podiel úverov medzi 80 % a 90 % hodnoty nehnuteľnosti neprekračoval 15 %, pričom úvery nad 90 % by sa nemali poskytovať vôbec.

Návrh neobmedzuje maximálnu výšku úveru na 70 % hodnoty nehnuteľnosti, ako uvádzali niektoré médiá. Banky budú môcť naďalej poskytovať časť úvery až do výšky 90 % hodnoty založenej nehnuteľnosti.

 Aké budú mať navrhované zmeny vplyv na poskytovanie úverov  klientom?

S cieľom zamedziť výraznému jednorazovému dopadu na trh úverov sa pripravované opatrenia budú  uplatňovať postupne, ako to bolo aj v minulosti.

Na začiatku (v období od 1. júla do 30. septembra 2018) budú nastavené na úrovni, ktorá zodpovedá aktuálnej situácii na trhu. V tomto období sa preto neočakáva takmer žiadny dopad na dostupnosť úverov.

Dopad pripravovaných zmien sa prejaví až v roku 2019 (v čase ich plnej účinnosti), kedy by malo dôjsť  k miernemu spomaleniu rastu úverov, ktorý je momentálne nadmerný. Predpokladáme však, že tempo rastu úverov napriek tomu zostane jedno z najrýchlejších v rámci EÚ.

Domácnosti si naďalej budú môcť zobrať úver či už na bývanie, alebo spotrebiteľský úver, je však dôležité, aby to bolo v primeranej výške.

Nový limit by mal mať dopad najmä na úvery, ktoré sú neprimerane vysoké vo vzťahu k príjmom domácnosti.Týkať sa to bude najmä úverov na bývanie, ktoré sú v porovnaní s príjmom žiadateľov o úver neprimerane vysoké.

Spotrebiteľské úvery budú ovplyvnené iba v prípade, že domácnosť už má aj úver na bývanie. Nové zmeny sa prakticky nedotknú poskytovania spotrebiteľských úverov klientom, ktorí zatiaľ nemajú žiaden úver.

Rozšírením výnimky pre poskytovanie úverov prevyšujúcich osemnásobok ročného príjmu pre mladých klientov (zmena v priebehu medzirezortného pripomienkového konania) sa zmiernil dopad na tento segment klientov.

Pripravované zmeny sa prakticky nedotknú domácností s nižšími príjmami. Na tieto domácnosti sa vzťahovala predovšetkým požiadavka na finančnú rezervu z príjmu, ktorá bola prijatá v minulosti a dodatočne prijaté opatrenia ich už neovplyvnia.

Zdroj: Tlačová správa NBS pre verejnosť zo dňa 2.5.2018 (nezmenené znenie).

Späť